Environmentálna ekonomika predstavuje taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potreby súčasných generácii bez ohrozenia možností budúcich generácií zabezpečiť ich vlastné potreby. Je to proces, v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícii, orientácia technologického rozvoja a inštitucionálne zmeny sú všetky vo vzájomnej harmónii a potrebujú tak súčasný ako aj budúci potenciál napĺňať ľudské potreby a nároky.
Medzi priority, ktoré má riešiť environmentálna ekonomika je oživenie rastu (otázka chudoby), zmena kvality rastu, uspokojovanie základných ľudských potrieb, zabezpečenie trvalo udržateľnej úrovne populácie, ochrana a rozširovanie zdrojovej základne, preorientovanie techniky a rizikového manažmentu, spájanie životného prostredia a ekonomiky v rozhodovacích procesoch.
Skladba koncovej ceny elektriny
Okrem ceny samotnej elektrickej energie sa v účtoch za túto komoditu odzrkadľujú aj ďalšie služby, ktoré súvisia s jej výrobu a distribúciou.
Koncový odberateľ elektrickej energie odoberá elektrickú energiu za cenu, ktorá sa v konečnom vyúčtovaní (fakturovaná suma) prejaví nasledovnou štruktúrou:
- cena silovej elektriny – predstavuje cenu za dodávku elektrickej energie, zahŕňa náklady na obstaranie elektriny vrátanie nákladov na odchýlku, ako aj ovplyvniteľné náklady na dodávku a primeraný zisk pre dodávateľa elektriny. Ceny silovej elektriny na Slovensku sú závislé od cien na burze v Lipsku a v Prahe, vývoj týchto cien nájdete na: http://www.eex.com/de#/de a http://www.pxe.cz/
- cena za služby distribútora – zahŕňa cenu za prenos a distribúciu elektrickej energie; túto cenu schvaľuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO),
- tarifa za straty pri distribúcii – zahŕňa náklady súvisiace s krytím strát, ktoré vznikajú pri distribúcii elektriny pre koncového odberateľa; túto cenu schvaľuje ÚRSO,
- tarifa za systémové služby – predstavuje náklady spojené s reguláciou elektrizačnej sústavy, ktoré je potrebné vynaložiť na udržanie jej stability a spoľahlivosti, túto cenu schvaľuje ÚRSO,
- tarifa za prevádzkovanie systému – predstavuje náklady vynaložené na podporu: ťažby domáceho uhlia, výroby elektriny z tohto uhlia, výroby elektriny z OZE a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, ako i podporu organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Najväčší podiel na položke výroby elektriny z OZE má fotovoltika; túto tarifu taktiež schvaľuje ÚRSO,
- odvod do Národného jadrového fondu – predstavuje poplatok, ktorý je vyberaný prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Tento poplatok je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov určených na krytie nákladov záverečnej časti jadrovej energetiky, vytváraných počas doterajšej prevádzky jadrových zariadení na účely výroby elektriny, na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
- odvod do štátneho rozpočtu – spotrebná daň (domácnosti sú oslobodené od platenia spotrebnej dane z elektriny) a DPH.
