Abstrakt

Energetický klaster Prešovského kraja (ďalej aj „EKPK“) dlhodobo vyvíja aktivity pri zavádzaní nových trendov, postupov a technológií v oblasti energetickej efektívnosti a enviromanažmentu. Tento príspevok je zameraný na posúdenie potenciálu využívania dronov na letecké práce v oblasti energetiky, stavebníctva a enviromanažmentu. Popisuje možnosti využívania dronov pre konkrétne úlohy v oblasti energetiky a stavebníctva, ale aj obmedzenia a limity pri vykonávaní leteckých prác. Vykonaním skúšobných meraní pomocou dronu s termokamerou v teréne a analýzou dostupných údajov o rozsahu oblastí, resp. technologických zariadení, pri ktorých je možné využívať drony pre efektívnejšie, kvalitnejšie a bezpečnejšie vykonávanie inšpekčných činností, je preukázané, že miera prínosov leteckých prác má veľký potenciál, ale aj svoje riziká či limity.

ÚVOD

Väčšina ľudí si pod pojmom dron alebo bezpilotné lietadlo predstaví veľké vojenské drony alebo drony s kamerami, ktoré sa využívajú pri natáčaní filmov. Avšak v súčasnosti sa drony už nepoužívajú len na vojenské účely či filmovanie. Napriek tomu, že drony ešte stále prechádzajú vývojom, začínajú sa čoraz masívnejšie presadzovať aj v niektorých priemyselných odvetviach a aplikáciách. Doterajšie využitie dronov bolo limitované vysokou obstarávacou cenou a technickými obmedzeniami. Ceny v súbehu s technologickým vývojom poklesli a technologické výzvy sa riešia čoraz rýchlejšie a jednoduchšie aj s pomocou dronov.

Drony sa stávajú čoraz častejšie využívaným nástrojom vo všetkých nosných oblastiach hospodárstva (stavebníctvo, priemysel, doprava, energetika, cestovný ruch). Tieto malé bezpilotné systémy sú vybavené automatickými funkciami, kvalitnými kamerami a softvérom na podávanie správ, vďaka ktorým sú kontroly jednoduchšie a bezpečnejšie. Výhodou dronov je tiež lacnejšie a rýchlejšie vykonávanie kontrol, resp. leteckých prác, ktorých  vývoj rýchlo napreduje. Pre obraznosť, v  USA sa očakáva, že celkový trh kontroly a monitorovania dronov vzrastie z 9,1 miliardy dolárov v r. 2021 na 33,6 miliardy dolárov do roku 2030. Tieto predpovede rastu prevyšujú predpovede väčšiny trhov v iných oblastiach. (DRONE INFRASTRUCTURE INSPECTIONS – thedronelifenj.com).

Z hľadiska inštitucionálnej správy využívania dronov je zabezpečením tzv. „letového poriadku v oblasti bezpilotných lietadiel“ v SR poverený  Dopravný úrad – Divízia civilného letectva. Divízia civilného letectva vykonáva funkciu národného dozorného orgánu v oblasti osvedčovania letovej spôsobilosti, zachovania letovej spôsobilosti a environmentálneho osvedčovania lietadiel, osvedčovania projekčných a výrobných organizácií, prevádzky lietadiel, odbornej spôsobilosti leteckého personálu, osvedčovania výcvikových zariadení, poskytovania leteckých navigačných služieb, prevádzky letísk a leteckých pozemných zariadení a bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Cieľom je zabezpečiť bezpečnosť ostatných lietadiel nachádzajúcich sa vo vzdušnom priestore, osôb a majetku na zemi a zabezpečenie ochrany životného prostredia pred hlukom a emisiami znečisťujúcich látok. Reguláciu a riadenie vykonáva prostredníctvom zákonov, vyhlášok a smerníc, vedie zoznamy registrovaných dronov a pilotov dronov.

EKPK ako podporovateľ lokálneho trhu na území Prešovského samosprávneho kraja (PSK) sa zameral na zabezpečenie moderných meracích prístrojov pre meranie energetických veličín a environmentálnych veličín s cieľom prinášať expertné posudky a štúdie, ktoré budú podporovať energeticky efektívne riešenia. Rozšírením meracích prístrojov o dron s termokamerou plánuje zlepšiť svoju činnosť pri tvorbe analýz a výskumných činnostiach. Cieľom príspevku je popísať možnosti a metódy meraní pomocou dronov na území SR s identifikáciou legislatívnych obmedzení a posúdenie potenciálu budúceho využívania dronov v praxi.

Využitie dronov – identifikácia potenciálu

Fotovoltické elektrárne (FVE)

Tradičná kontrola FVE spočíva v personálnej fyzickej kontrole elektrikárov, ktorý kontrolujú fotovoltické elektrárne tak, že prechádzajú postupne reťazce panelov jeden po druhom. Používajú ručné zariadenia na sledovanie krivky alebo ručné termokamery. Je to pomalý proces, ktorý zvyčajne trvá 25 hodín na MW. Keďže inšpektor musí vypnúť každý zlučovač, resp. reťazec, kým sa posúdi, dôjde k dodatočným strateným príjmom spôsobeným vypínaním. Drony vybavené termokamerami dokážu kontrolovať fotovoltické elektrárne oveľa rýchlejšie, pretože môžu pokryť oveľa viac plochy zo vzduchu.

Podľa dokumentu EU Market Outlook For Solar Power 2021 – 2025 (ISBN: 9789464444292, Lead author: Michael Schmela, SolarPower Europe) je v súčasnosti na Slovensku inštalovaných 543 MW výkonu vo fotovoltických elektrárňach. Pri priemernom výkone panelu 300 Wp sa jedná o 1,81 miliónov kusov panelov. Cieľom do roku 2030 je pre Slovensko 1 200 MW, čo predstavuje 4 milióny ks panelov. Z pohľadu potenciálu využívania dronov na kontrolu panelov považujeme tento segment za najviac perspektívny.

 

Porovnanie merania fotovoltickej elektráne pomocou dronu s termokamerou a ručným snímkovaním termokamerou

Pri realizovaní meraní porúch fotovoltických panelov sa najčastejšie využíva snímanie termokamerou, ktorá dokáže zobraziť teplotné rozdiely na snímanom povrchu, čo je zvyčajne prejavom poruchy. Fotovoltika (FV) je metóda priamej premeny slnečného žiarenia na elektrinu (jednosmerný prúd) s využitím fotoelektrického javu na veľkoplošných polovodičových fotodiódach. Jednotlivé diódy sa nazývajú fotovoltické články a sú zvyčajne spájané do väčších celkov – fotovoltických panelov. Samozrejmosťou je detailné poznanie technológie fungovania zariadenia a poznanie typov porúch a ich prejavov na zariadeniach. Medzi typické poruchy FVE panelov patrí poškodená bypass dióda, poškodená prepojka článku, prasknutý článok, nečistoty a plynové bubliny.

Meraniu leteckej termografie s dronom predchádza niekoľko prípravných fáz. V prvej fáze je nutné vykonať kontrolu a identifikáciu lokality merania v mape ICAO o splnení podmienok na využívanie vzdušného priestoru. Súčasne sa vykoná predbežná kontrola na mieste formou mapových podkladov, napr. Google maps, ZB GIS, z ktorých sa určia možnosti vykonania leteckej misie, posúdia sa prekážky a riziká v teréne, určia sa bezpečné vzdialenosti od objektov. V prípade blízkosti letísk sa vykoná koordinácia letového plánu s letovou prevádzkou.

Druhá fáza prípravy sa vykonáva v deň pred odletom a zahŕňa kontrolu predpovede počasia, kontrolu dokumentov a potvrdení nutných k vykonávaniu leteckej misie, kontrolu a prípravu dronu. Príprava dronu zahŕňa kontrolu stavu nabitia batérií, poškodenia vrtúľ, aktualizácie firmvérov a prípravu príslušenstva ako sú kamery, skenery, pamäťové karty, nabíjačka batérií, pristávacia plošina a pod.

Poslednou fázou predletovej prípravy na mieste vykonania leteckej misie je rozloženie konštrukcie dronu, uvedie do prevádzky, kontrola predpovede počasia, meranie sily vetra, kontrola vzdušného priestoru v mieste vzletu. Ak sú súčasťou aj osoby, ktoré sú poverené úlohami, je potrebné ich poučiť o bezpečnosti a priebehu leteckej misie. Tesne pred vzletom je potrebné oznámiť letovej prevádzke štart a predpokladaný čas ukončenia letu.

Vykonávanie letovej misie sa realizuje za stáleho očného kontaktu s dronom. V prípade inšpekcie FVE je možné nastaviť automatickú misiu nasnímania panelov. Moderné drony umožňujú naplánovanie tzv. automatickej misie, kedy sa vopred definujú podmienky letu (nadmorská výška, smer letu, poloha kamery, frekvencia a rozsah snímania objektov). Misia sa naplánuje tak, aby pokryla celý priestor FVE a nasnímala všetky FVE panely. Počas automatickej misie dron automaticky vykonáva letovú misiu s tým, že pilot dronu sleduje dron a má možnosť zasahovať do riadenia dronu. Po vykonaní leteckej misie sa skontrolujú fotografie alebo video a v prípade potreby sa proces opakuje. Pri viditeľných poruchách panelov je odporúčané vykonať ešte raz detail miesta poruchy. Počas skenovania termokamerou sa vykoná aj meranie slnečného osvitu, meranie vlhkosti ovzdušia a teploty okolia. Tieto údaje sa následne použijú pri spracovaní termogramov v na to určenom softvéri pre definovanie kompenzácie vplyvu vonkajšieho prostredia.

Tím EKPK vykonal skúšobné meranie FVE v blízkosti mesta Prešov. Elektráreň má výkon cca 1 MW a rozprestiera sa na ploche 18 600 m². Celkový čas prípravných fáz predstavoval 5 hodín prác. Samotná príprava na let po prvý vzlet dronu trvala 15 min a samotné snímkovanie zabralo približne 40 min. Počas vykonávania letovej misie bol kontrolovaný vzdušný priestor, vykonalo sa meranie rýchlosti vetra a meranie osvitu slnečným žiarením. Pri meraní sa vykonalo 195 termosnímok a 12 videí, ktoré boli následne spracované a posudzované termodiagnostikom. Celkový čas trvania vyhodnotení predstavoval 3 pracovné dni po 8 hodín.

Zároveň pre porovnanie prácnosti a efektívnosti merania bolo vykonané skúšobné meranie ručnou termokamerou pri meraní výkonu 100 kW, čo predstavuje cca 330 ks panelov. Následne bol vykonaný prepočet trvania ručného skenovania na celú fotovoltickú elektráreň, čo v závere činilo približne 22 pracovných hodín, t.j. 3 pracovné dni.

Tabuľka 1. Porovnanie časového rozdielu vykonaných prác pri termodiagnostike FVE

	Dron + 1 pracovník	2 pracovníci s ručnou termokamerou
Príprava na vykonanie termosnímkovania (hod)	5	2
Dĺžka vykonania termosnímkovania panelov (hod)	1	22
Analýza snímok a vyhodnotenie termogramov (hod)	24	40*
Celkový čas (hod)	30	64
Úspora (%)	53,13 %

Zdroj: Vlastné spracovanie

*Ručným snímkovaním je nutné vykonať termosnímok každého panelu (3330 ks), preto je dĺžka spracovania vyššia. Počet snímok z dronu – 195 ks.

Cieľom tohto porovnania bolo zistiť rozdiely v meraní konvenčným ručným meraním FVE a meraním pomocou leteckej termografie. Celkový časový rozdiel pri porovnateľných výsledkoch predstavuje úsporu 53 %.

Elektrické prenosové siete a zariadenia

Elektrickú infraštruktúru, ako sú prenosové vedenia a rozvodne, je v zmysle legislatívy nutné skontrolovať aspoň raz za obdobie 3 až 5 rokov. Tradičné inšpekcie vyžadujú, aby technici liezli na vysoké stožiarové veže s rizikom pádu. Navyše samotné elektrické zariadenia predstavujú vysoké riziko úrazu. Pracovníkom hrozí riziko úrazu elektrickým prúdom alebo sú vystavení rádiofrekvenčnému (RF) žiareniu iónov z vedení. Typická kontrola VVN (veľmi vysoké napätie) stožiara sa pohybuje od 2 000 do 5 000 Eur na stožiar a môže trvať niekoľko dní alebo týždňov. Počas personálnej inšpekcie sa musí zabezpečiť pracovisko a odstaviť stožiare alebo rozvodne, čo môže spôsobiť výpadky elektriny pre miestnych obyvateľov a veľké straty na príjmoch pre majiteľov aktív. Drony môžu kontrolovať elektrické konštrukcie za zlomok nákladov a zároveň výrazne znížiť bezpečnostné riziká. Americké štúdie ukazujú, že sú oveľa efektívnejšie pri poskytovaní presnej a rýchlej detekcie chýb a anomálií, pretože sa môžu priblížiť pomocou pokročilých kamier a senzorov bez ohrozenia pracovníkov.

 

Distribučné spoločnosti zabezpečujúce distribúciu elektrickej energie do domácností a priemyslu na Slovensku prinášajú potenciál využitia dronov na inšpekcie. Celkovo sa odhaduje na území SR 110 000 km elektrických vedení VN a NN a 29 000 ks transformátorových staníc. Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. pôsobí ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Slovenskej republike. Celkovo prevádzkuje 3126,45 km vedení VVN (400 kV, 220 kV, 110 kV), 7289 ks VVN stožiarov, 208 ks elektrických staníc a 27 ks rozvodní. (https://www.sepsas.sk/sk/)

Tabuľka 2. Príklad porovnania nákladov na inšpekciu vedení pomocou dronu

	Dron + 2 pracovníci	Človek (2 pracovníci)
Kontrola vedení za deň (km)	4 km	1 km
Celková dĺžka kontrolovaného vedenia za rok (Dron 120 dní, Pracovník 200 dní)	480 km	200 km
Cena/deň**	600 Eur	320 Eur
Celková cena za rok	72 000 Eur	64 000 Eur
Cena za kontrolu 1 km	150 Eur/km	320 Eur/km
Úspora	53,13 %

Zdroj: vlastné výpočty

** 600 Eur – priemerná cena za letový deň vrátane spracovania údajov na mieste; 320 Eur = 8 hod x 20 Eur/hod x 2 pracovníci

 

V tomto výpočte je vyčíslené porovnanie nákladov na inšpekciu elektrických vedení pomocou dronu a konvenčným spôsobom dvomi pracovníkmi. Vo výpočte sú zohľadnené priemerné ceny nákladov na pracovníkov s výkonom 200 dní v roku. Pri použití dronu je uvažované s jeho využitím 120 dní v roku, nakoľko použitie dronu je podmienené vhodnými poveternostnými podmienkami. Práca dronu za jeden deň bola určená na základe skúšobného merania v teréne. Cieľom výpočtu nie je presné určenie nákladov, ale výpočet potenciálu úspory, resp. efektívnosti, čo predstavuje hodnotu približne 50 %.

Plynovody, Teplovody, Vodovody

Zemný plyn, teplo a voda predstavuje obrovský sektor v priemysle, ktorý si vyžaduje neustálu kontrolu a vykonávanie inšpekcií. Pre zabezpečenie ochrany pracovníkov, obyvateľov a životného prostredia je potrebné zariadenia pravidelne kontrolovať. Potrubia, výmenníkové stanice a nádrže je potrebné skontrolovať na úniky, aby sa predišlo ekologickým katastrofám. Kontroly teplovodov a plynovodov sú vo svojej podstate nebezpečné. Pracovníci sú vystavení vážnym zdravotným rizikám toxickými chemikáliami a výparmi.

SPP – distribúcia zabezpečuje distribúciu zemného plynu odberateľom na Slovensku prostredníctvom plynovodov prevádzkovaných na rozličných tlakových úrovniach, s celkovou dĺžkou plynovodov viac ako 32 500 km. Z toho dĺžka vysokotlakových plynovodov (s tlakom nad 0,4 MPa) je takmer 6 300 km a dĺžka strednotlakových a nízkotlakových plynovodov s tlakom do 0,4 MPa vrátane je viac ako 26 200 km. Súčasťou distribučnej siete SPP – distribúcia sú aj technologické objekty. Základnými technologickými objektmi sú regulačné a prepúšťacie stanice zemného plynu (ďalej len „RS“ a „PS“), ktoré slúžia na redukciu tlaku plynu. V súčasnosti spoločnosť prevádzkuje približne 1 750 RS napojených na vysokotlakové a stredotlakové distribučné plynovody. (SPP – https://www.spp-distribucia.sk/o-spolocnosti/kto-sme/distribucia-plynu/plynovody-a-technologicke-objekty/)

Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. denno-denne zásobuje pitnou vodou takmer milión obyvateľov, spravuje cca 6 523,437 km vodovodnej siete a viac ako 2851,470 km kanalizačnej siete. (https://www.vodarne.eu/)

Systém líniových potrubí plynovodov, vodovodov a teplovodov pokrýva podstatnú časť územia Slovenskej republiky. Na bezpečnú a spoľahlivú distribúciu je nevyhnutný dobrý technický stav distribučnej siete a jeho systematická kontrola a diagnostika. Systém preventívnej údržby slúži nielen na zaistenie bezpečnej a spoľahlivej distribúcie, ale poskytuje tiež informácie pre plánovanie rekonštrukčných činností spojených s obnovou distribučnej siete. Preventívne činnosti zahŕňajú napr. odborné prehliadky a odborné skúšky, merania tesnosti, ale aj vykonávanie tzv. vnútorných a vonkajších inšpekcií. Cieľom týchto činností je zisťovať a následne odstrániť prípadné poškodenia potrubí. Na vykonávanie kontrol líniových potrubí je výhodnejšie použiť dron s vhodnou termokamerou alebo iným meracím zariadením (spektrálna kamera – detekcia úniku plynu). Drony dokážu z „vtáčej perspektívy“ pokryť väčšie plochy a rýchlejšie tak detekovať prípadné defekty na potrubiach alebo zistiť úniky médií.

Pri snímaní termokamerou je možné lokalizovať nielen poruchy nadzemných potrubí, ale aj podzemných potrubí s horúcimi kvapalinami. Základná požiadavka pre túto aplikáciu je významný teplotný rozdiel medzi povrchom teploty pôdy a média v podzemnom potrubí. Preto je ideálne vykonávať meranie počas zimy alebo aspoň počas chladnejšieho obdobia v určitú časť dňa (napr. pred východom alebo po západe slnka atď.).

Legislatívne pravidlá leteckých prác a obmedzenia v SR

Pravidlá používania dronov na letecké práce sú definované legislatívou. Konkrétne zákonom č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Rozhodnutím č. 2/2019, ktorými sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota a vyhlasuje zákaz vykonania letu určených kategórií lietadiel vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky a tiež nariadeniami Európskej komisie č. 2019/947 a č. 2019/945.

V rámci uvedenej legislatívy sa na Slovensku drony, podobne ako automobily, delia na niekoľko skupín podľa ich maximálnej vzletovej váhy (MTOW, z anglického Maximum Take-Off Weight) a účelu využitia, pričom konkrétne podmienky a pravidlá lietania sa líšia pre každú takúto skupinu. Rozlišujeme, či použitie dronov je na hobby účely alebo na výkon leteckých prác. Pri hobby lietaní sa dron bezodplatne používa na letecký šport, rekreačné lietanie, alebo súťažné účely a pri lietaní sa z pohľadu legislatívy považuje za model lietadla nezávisle od spôsobu jeho konštrukcie. Pre hobby lietanie v súčasnosti platia najvoľnejšie podmienky a do 20 kg nie je potrebné, aby bol dron registrovaný, poistený, či nie je potrebné byť držiteľom pilotnej licencie pre drony.

Ak sa dron používa pre komerčnú činnosť – najmä letecké snímkovanie, meračské práce, mapovanie, v poľnohospodárstve a podobne, hovoríme o tzv. výkone leteckých prác, teda letov za finančnú alebo inú odmenu. Povolenie na vykonávanie leteckých prác vydáva Dopravný úrad a má charakter koncesie – povolenia na vykonávanie určitej podnikateľskej činnosti, nie povolenia na vykonanie jedného alebo viacerých individuálnych letov.

Pre vydanie povolenia na vykonávanie leteckých prác je potrebné splniť najmä štyri požiadavky:

1. Zaevidovať dron na Dopravnom úrade
2. Poistiť dron proti škode spôsobenej tretej osobe
3. Povolenie na lietanie s bezpilotným lietadlom – vykonanie skúšky na Dopravnom úrade
4. Vypracovať prevádzkovú letovú príručku, ktorú odsúhlasí Dopravný úrad.

Vykonávať lety bezpilotným lietadlom možno v kategórii prevádzky A („menej rizikové lety“ určené primárne pre rekreačné účely s bezpilotnými lietadlami) alebo v kategórii prevádzky B („viac rizikové lety“ určené primárne po splnení podmienok pre držiteľov leteckých prác, resp. jednotlivé lety na základe súhlasu Dopravného úradu, alebo lety s bezpilotnými lietadlami s hmotnosťou väčšou ako 25 kg). Pravidlá lietania dronov sa rozlišujú od hmotnosti dronu a sú delené na tri subkategórie. Určujú pravidlá lietania, najmä vzdialenosti od ľudí a budov, pričom vo všetkých troch platí maximálna výška letu v neriadenom vzdušnom priestore 120 m.

Pravidlá lietania dronov subkategórie A1

• Možnosť lietať aj v urbanistickej oblasti (bez minimálnej vzdialenosti od budov), ale nie nad davom ľudí
• V tejto subkategórii je možné prevádzkovať drony spadajúce pod certifikáciu kategórie C0 (hmotnosť do 0,25 kg) a C1 (hmotnosť od 0,25 do 0,9 kg).

Pravidlá lietania s dronmi subkategórie A2

• Zákaz lietania vo vzdialenosti menšej ako 30 m od osôb, resp. 5 m od osôb pri aktivovanom „low-speed mode“
• V tejto subkategórii je možné prevádzkovať drony spadajúce pod certifikáciu kategórie C2 (hmotnosť od 0,9 kg do 4 kg)
• Prechodné podmienky pre drony v subkategórii A2. Patria tu zariadenia s maximálnou vzletovou hmotnosťou od 0,5 kg do 2 kg.

Pravidlá lietania s dronom subkategórie A3

• Patria tu zariadenia s maximálnou vzletovou hmotnosťou do 25 kg a rýchlosťou letu do 19 m/s, takže ide o drony kategórie C2, C3 a C4 a individuálne postavené drony.
• Vykonávanie letov v takej vzdialenosti, aby nezúčastnené osoby neboli vykonaním letu ohrozené, najmenej však 150 m od obývaných oblastí.

Kategória prevádzky B

Ak sa má let bezpilotným lietadlom vykonať iným spôsobom ako podľa podmienok kategórie prevádzky A, najmä v noci, v riadenom vzdušnom priestore, v inej vzdialenosti od nezúčastnených osôb ako je vzdialenosť určená na vykonanie letu bezpilotným lietadlom podľa podmienok kategórie prevádzky A alebo bezpilotným lietadlom, ktorého maximálna vzletová hmotnosť je väčšia ako 25 kg, jeho vykonanie podlieha súhlasu Dopravného úradu. Súhlas Dopravného úradu sa nevyžaduje od držiteľov povolenia na vykonávanie leteckých prác.

Nad Slovenskom sa nachádza niekoľko typov vzdušných priestorov, pre ktoré je nutné dodržiavať rozličné pravidlá. Všetky tieto priestory sú vyznačené na leteckej mape ICAO (online letecká mapa vzdušného priestoru, dostupná na: https://gis.lps.sk/vfrm/index.html) v mierke 1:500 000, ktorá musí byť súčasťou prepravného boxu každého pilota dronov.

Základné rozdelenie vzdušného priestoru

Neriadený vzdušný priestor – trieda G – v neriadenom vzdušnom priestore nie sú lietadlá „riadené“ žiadnym dispečerom, lietajú za neustálej vizuálnej kontroly okolitého priestoru. Okrem všeobecných pravidiel lietania s dronom je tu nutné rešpektovať iba maximálnu výšku letu – 120 m nad najvyššou prekážkou v horizontálnom okruhu 30 m a maximálnu horizontálnu vzdialenosť dronu od pilota – 1 km.

Okrsok neriadeného letiska – ATZ – ide o neriadené letiská, väčšinou s trávnatými dráhami. Okolo týchto letísk sú stanovené okrsky neriadených letísk (ATZ z anglického Airfield Traffic Zone). V tomto priestore nie je nutné dodržiavať maximálnu výšku letu stanovenú pre neriadený vzdušný priestor, avšak je tu možné lietať iba na základe koordinácie letu s prevádzkovateľom daného letiska, ktorý môže určiť ďalšie požiadavky.

Riadený vzdušný priestor – CTR – Na Slovensku sa nachádzajú riadené vzdušné priestory (tzv. CTR z anglického Control Zone), spravidla v blízkosti veľkých medzinárodných letísk (Bratislava, Piešťany, Žilina, Sliač, Poprad, Košice a Prešov). Od neriadeného vzdušného priestoru sa odlišujú tým, že lietadlá v nich musia dodržiavať pokyny letového dispečera.

Zákaz lietania – Počas letu je potrebné vyhýbať sa zakázaným a aktivovaným vyčleneným vzdušným priestorom (napríklad jadrové elektrárne, niektoré továrne, vojenské strelnice, cvičné priestory a podobne).

Pri používaní dronov na letecké práce je potrebné dodržiavať platnú legislatívu, čo do značnej miery ovplyvňuje aj obmedzuje použitie dronov, na niektoré aplikácie, resp. použitie dronov v niektorých častiach Slovenska. Avšak vývoj technológie dronov a tlak na zavádzanie dronov do bežnej praxe núti predstaviteľov Európskej únie prijímať úpravy legislatívy s cieľom otvoriť v tejto oblasti čo najširšie možné použite.

ZÁVER

Letecké práce pomocou dronov sa stávajú čoraz častejšie využívaným nástrojom vo všetkých nosných oblastiach hospodárstva (stavebníctvo, priemysel, doprava, energetika, cestovný ruch). Pokrok v tejto oblasti bezpilotného letectva prináša nové možnosti a príležitosti pre efektívnejšie získavanie dát a kvalitnejšie vykonávanie činností.

Drony majú samozrejme svoje obmedzenia a limity v podobe dodržiavania platnej legislatívy, ktorá značne obmedzuje používanie dronov v niektorých oblastiach Slovenska vzhľadom na rozdelenie vzdušného priestoru.  Avšak vývoj technológie dronov a tlak na zavádzanie dronov do bežnej praxe núti predstaviteľov Európskej únie prijímať úpravy legislatívy s cieľom otvoriť v tejto oblasti čo najširšie možné použite. Ďalšou podstatnou podmienkou je vhodnosť poveternostných podmienok na výkon letových úloh, čo tiež obmedzuje nasadenie dronov. Limitom pre plnenie niektorých úloh je aj samotné konštrukčné vyhotovenie dronov a najmä kapacita batérie, ktorá ovplyvňuje dĺžku letu, a tým aj možnosti používania dronov.

Cieľom tohto príspevku bolo prezentovať závery z vykonaných skúšobných meraní pomocou dronu s termokamerou na príkladoch merania fotovoltickej elektrárne a inšpekcie elektrických vedení vysokého napätia na území SR. Analýzou postupov prác boli definované rámcové úlohy, ktorých časové plnenie bolo porovnávané s plnením rovnakého cieľa klasickou metódou personálnej kontroly. Výsledkom zistení je úspora finančných aj časových nárokov na realizáciu o viac ako 50 % oproti konvenčne vykonávaným činnostiam.

Prieskumom potenciálu trhu pri možnostiach využívania dronov na letecké práce sa javí tento segment ako veľmi perspektívny. Najmä v krajinách mimo Európy ako sú Amerika, Arabské krajiny a Čína sa trh v oblasti dronov rozvíja najmasívnejšie. V analýze dostupných možností využívania dronov v oblasti elektrických prenosových sietí, fotovoltických elektrární a líniových potrubných stavieb aj vzhľadom na nedostatok energetickej infraštruktúry a súčasnej potreby diverzifikácie toku energií identifikujeme vysoký potenciál využívania leteckej termografie alebo leteckých prác pomocou dronov.